Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Horné Lefantovce - okres Nitra

Prírodné pomery

Poloha
Horné Lefantovce ležia 18 km severne od Nitry. Podľa geomorfologického členenia sú situované v Tríbečskom podhorí neďaleko Žirianskeho sedla, ktoré oddeľuje Zoborskú skupinu Tríbečského pohoria od skupiny Veľkého Tríbeča. Katastrálne územie Horných Lefantoviec má výmeru 1860 ha.

Geologógia a geomorfológia
Horné Lefantovce ležia na náplavovom kuželi Lefantovského potoka, úpätnej pahorkatine a západných svahoch Tríbeča. Hornolefantovský chotár dosahuje najvyššiu výšku m.n.n na vrchole Veľkej skaly, asi 2 km na severovýchod od stredu Horných Lefantoviec. Tento najvyšší bod má svoje domáce svojrázne pomenovanie s názvom Hraškov.
Z pohľadu geomorfologického členenia kataster obce Letí v Panónskej panve a Vnútorných Západných Karpatoch. Ide o dva prírodné celky –Podunajskú pahorkatinu, ktorá je súčasťou Podunajskej nižíny a pohorie Tríbeč, ktoré leží vo Vnútorných Západných Karpatoch. V bližšom okolí Horných Lefantoviec možno pozorovať tri typy reliéfu: rovinu, pahorkatinu a vrchovinu.
Z hľadiska nimeralógie sú zaujímavé dve lokality. Na kóte Čierna skala, na hrebeni východne od Horných Lefantoviec v nadmorskej výške 455 m sa vyskytuje turmalín /skoryl/ v blokoch žilného kremeňa. Tvorí maximálne 3 cm hrubé žilky nepravidelného tvaru alebo čierne stĺpikovité kryštály vo veľkosti max.0,1 mm /Jahn 1985, s.37,38/.
Druhou známou lokalitou /Jahn 1988, s15/ je kóta Veľká Skala /Hraškov/. Ide o triasovú /mezozoikum/ geologickú odkrývku, s dokladom mrazového zvetrávania kremencových lavíc. Na vrchole je odkryté skalné more.

Klimatické a hydrologické pomery
Klimatické podmienky sa prejavuje v chotári Horných Lefantoviec v závislosti od polohy, či sa územie mikroregiónu nachádza na okraji nížiny alebo už v podhorskej oblasti.
Domáce mikroklimatické pomery sú ovplyvnené nadmorskou výškou a hlavne expozíciou terénu.
Hydrologické pomery územia priamo závisia od geologického podkladu, Iba časť súvrství vytvára priaznivé podmienky na kolobeh podzemných vôd, čo umožnilo vznik len niekoľkých prameňov. Sú však menej výdatné.
V dubových lefantovských lesoch registrujeme niekoľko občasných prameňov, ktorých vody v potokoch vytvorili pomerne hlboké údolia. Ich osou je Lefantovský potok ktorý občania nazývajú „Rybníčky“. V rokoch s dlhým s horúcim a suchým letom aj napriek dvom záchytným nádržiam i tento vyschýňa. Rybníčky majú dĺžku asi 6,5 km. Plocha povodia Lefantovského potoka je 32,4 km /Škoda 1997, s.l n./.

Rastlinstvo a živočístvo
Hornolefantovský chotár leží v dvoch základných vegetačných stupňoch. Malá časť sa nachádza v stupni lužného lesa v údolnej nive Nitry a prevažná časť v stupni dubovom. O druhovej pestrosti, vertikálnom a horizontálnom rozložení vegetácie rozhodujú geomorfologické pomery – nadmorská výška od 148 m po 503 m, ďalej členitosť terénu, expozícia svahov k slnku a geologické podložie. Samozrejme, že tieto podmienky ovplyvňujú charakter mikroklímy.
Okolie obce od nadmorskej výšky 230 m a vyššie je zalesnené. Prevažnú väčšinu lesov Tríbeča tvoria dubovo-hrabové lesy.

Rastlinstvo
Zalesnená časť chotára Horných Lefantoviec leží na území CHKO Ponitrie, v ktorom je registrovaných 1200 rastlinných druhov. Vplyv teplomilnej panónskej flóry, ktorý dominuje najmä na vápencových podkladoch Žibrice a Zobora, zasahuje aj do mikroregiónu Horných Lefantoviec. Najvýraznejšie svedectvo o tom podáva bohatý výskyt Hlaváčika Jarného /Adonis vernalis/.
Pre hospodársku lesnú činnosť sa pôvodné lesné porasty na mnohých miestach nezachovali. Najstaršie dubové jedince nachádzame v najvyšších polohách na hranici chotárov, ktoré boli zrejme ponechané na zvýraznenie tohto rozhrania.
V Horných Lefantovciach sú známe dve gaštanice. Staršia leží na západnom úpätí medzi obcou a liečebným ústavom. Založená bola v roku 1884. Novšia bola založená na jar roku 1965 F.Benčaťom, ktorý ju vysadil jednoročnými sadenicami gaštana jedlého /Castanea sativa., Tokár 1991, s. 81/.

Živočíšstvo
Na území CHKO Ponitrie sa doteraz zistilo viac ako 5500 druhov živočíchov, z nich napr.2100 druhov chrobákov, 14 druhov platzov,10 druhov obojživelníkov, 130 druhov vtákov, 52 druhov cicavcov a ďalších druhov iných skupín /mäkkýše, obrúčkovce/.
Na kremencových hôrkach a obnažených skalných útvaroch je možnosť pozorovať jaštericu zelenú /Lacerta viridis/, jaštericu obyčajnú /Lacerta agilis/, jaštericu múrovú /Lacerta muralis/ a tiež užovku stromovú. Bohatá druhová pestrosť pavúkov a chrobákov je charakteristická aj tým, že hrebeň Tríbečských hôr vytvára východnú hranicu niektorých druhov s atlantickými prvkami /Košťál – Ambros, s.22/. Pramenné oblasti prítokov Lefantovského potoka sú dôležitými neresiskami salamandry obyčajnej /Salamandra salamandra/.
V parkoch pri kaštieľoch žijú netopiere a sovy, z ktorých najznámejší je kuvik obyčajný /Athene noctua/. V posledných rokoch v lesnatých porastoch Tríbeča hniezdi Orol kráľovský /Aquila heliaca/. Významnú skupinu tvorí raticová zver: Jeleň lesný /Cervus elaphus/, srnec hôrny /Capreolus capreolus/, muflón obyčajný /Ovis musimon/, sviňa divá /Sus scrofa/.

 

Zdroj: Kolektív autorov. 1998. Lefantovce 1113 - 1998. Lefantovce: Obecný úrad Lefantovce, 1998, 170 s. ISBN 80-967969-5-X
 


 

webygroup

dnes je: 26.9.2017

meniny má: Edita

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

5528468

Úvodná stránka