Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Horné Lefantovce - okres Nitra

História

Staršia doba kamenná – paleolit
Staršia doba kamenná je časovo najdlhším obdobím v histórii ľudstva. Je to obdobie, v ktorom sa zrodil človek a jeho kultúra.
Pleistocénny predchodca človeka v dobách ľadových, ktorých bolo minimálne päť, žil v mimoriadne krutých klimatickým podmienkach. V starom paleolite vytvoril predrodovú spoločnosť a v strednom paleolite prvotnorodovú spoločnosť. Až praveký človek mladého paleolitu /Homo sapiens fossilis/ žil už v rodovej spoločnosti. Lov zvierat bol v tomto období hlavným zdrojom obživy. Nástroje a zbrane sa vyrábali zo štiepateľných druhov kameňa, z dreva a kosti.
Z katastra Horných Lefantoviec pochádzajú najstaršie paleolitické nálezy až z obdobia mladého paleolitu, ktoré patria gravettienskej kultúre /26 000-18 000 pred n.l./. ide o sídliskovú lokalitu, ktorá sa nachádza približne juhozápadne od Horných Lefantoviec v polohe Kamenec na plochom chrbte nezalesnenej vyvýšeniny. Je zrejmé, že na tomto mieste sídlili lovcovia mamutov a inej veľkej zveri, i keď chotár bol s najväčšou pravdepodobnosťou iba sezónny a nemal dlhého trvania.

Mladšia doba kamenná – neolit
Ľudstvo po definitívnom ústupe ľadovca na sever prešlo od neproduktívneho hospodárstva k produktívnemu spôsobu obživy – k roľníctvu. Roľnícky ľud prišiel až z juhovýchodnej Európy, z Balkánu. Toto prenikanie neolitického obyvateľstva k nám sa odohrávalo niekedy na sklonku 6.tisícročia pred n.l.
Neolitický roľník bol už trvale pripútaný k pôde a ako prvý z obyvateľov nášho územia začal okolitú krajinu aj kultúrne pretvárať. Dá sa bez zveličenia povedať, že od čias mladšej doby kamennej sa už kontinuita osídlenia na Slovensku nikdy neprerušila.
Najstaršie roľnícke osídlenie na Slovensku reprezentuje ľud kultúry s lineárnou keramikou, ktorý osídľoval predovšetkým nížiny juhozápadného Slovenska a svoje sídla si budoval na terasách riek a potokov Existencia tejto kultúry trvala relatívne veľmi dlho, takmer 1000 rokov /asi 5000-4000 rokov pred n.l., Kolektív autorov 1970, s. 20/. jej vývoj bol ukončený v závere stredného neolitu, kedy sa kultúra s lineárnou keramikou postupne pretrasformovala do želiezovskej skupiny, ktorá slúžila ako základ pre vznik novej, tzv. lengyelskej kultúry, rozšírenej v celej Karpatskej kotline.
práve z tohto obdobia sa našli výrazné doklady o osídlení chotáru obce vo viacerých polohách. Predovšetkým treba spomenúť lokalitu v Horných Lefantovciach v polohe „Na Babe“, ktorá sa nachádzala na menšom návrší na južnom okraji obce. Miesto malo ideálnu polohu na osídlenie. Na nálezy sa prišlo pri kopaní základov pre društevnú hydináreň. Archeologický ústav SAV v r.1958 pod vedením PhDr. Ladislava Bánesza, CSc. uskutočnil v tomto priestore záchranný archeologický výskum /Bánesz 1962/. V priebehu výkopových prác sa preskúmala časť neolitickej osady spolu s odpadovými jamami, jedným objektom hospodársko-výrobného charakteru a dokonca, čo bolo veľké prekvapenie, aj batéria 13 pecí, z ktorých niektoré boli takmer celkom v pôvodnom stave. pece boli situované z bezpečnostných dôvodov na okraji osady. K ich funkcii sa nedá jednoznačne vyjadriť, s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili viacúčelove. Za jedinečný nález sa považuje hladený kamenný nástroj s otvorom pre násadu, ktorý je doteraz najstarším chronologicky overeným artefaktom svojho druhu z územia juhozápadného Slovenska.

Neskorá doba kamenná – eneolit
Do tohto časového úseku možno pravdepodobne zaradiť plochú medenú sekeru, ktorá sa pred rokmi našla v záhrade Jána Páleníka v Horných Lefantovciach /Novotná 1970, s.15, tab.2:26/, i keď nie je vylúčené, že patrí napr. kultúre s kanelovanou keramikou zo stredného eneolitu.
V každom prípade z obdobia, v ktorom sa meď len začala používať a výrobky znej sú pomerne vzácne, v Horných Lefantovciach registrujeme až dva medené nástroje, čo je skutočne veľmi pozoruhodné.

Doba bronzová
Významný úsek v dejinách ľudskej civilizácie nielen v Európe, ale aj na území dnešného Slovenska predstavuje doba bronzová /1900-700 pred n.l./.
V katastri obce Horné Lefantovce úplne prekvapuje absencia nálezov z doby bronzovej, hlavne zo starších stupňov tejto etapy vývoja ľudskej spoločnosti.
Tento fakt čiastočne zmierňuje nález polozemnice čakanskej kultúry /podľa eponymnej lokality v Čake, okr. Levice s posmrtnou kniežacou mohylou/ z počiatku mladšej doby bronzovej, ktorá sa odborne odkryla a preskúmala v roku 1958 v Horných Lefantovciach v polohe „Za Jozefkom“ /Bánesz 1959, s. 166, Paulík 1959/. Príbytok, ktorý preskúmal PhDr. Bánesz, CSc. počas výskumu neolitického sídliska v polohe „Na Babe“ sa nachádzal asi 30 m južne od sochy sv.Jozefa. Predstavoval zahĺbenú chatu v pôdoryse v tvare nepravidelného kruhu, resp.elipsy s rozmermi 360x300 cm. Podlaha chaty sa nachádzala v hĺbke 165 cm od povrchu dnešného terénu, ale nebola rovná. V chate sa nachádzali rôzne menšie priehlbne, asi primitívne komory, resp.zásobnicové chladničky /?/. Pri severnej stene bolo umiestnené ohnisko oddelené od ostatnej časti vnútrajška príbytku plytkým jarkom. V objekte sa našli kamenné drviče na obilie, fragment kamennej podložky, hlinené ihlancovité závažia z tkáčskeho stavu, hlinená omietka /mazanica/ s bielym náterom, zvieracie kosti a zlomky rozbitých šálok, misiek a amfor, na základe ktorých sa celý príbytok mohol datovať na prelom 14. a 13.storočia pred n.l.

Od doby železnej po vystúpenie Slovanov
Z celého tohto dlhého obdobia, ktoré trvalo rámcove 1300 rokov z katastra Horných Lefantoviec pochádza minimum archeologických nálezov. Z tohto obdobia z Horných Lefantoviec doteraz evidujeme len nález keramiky z doby laténskej, ktorý sa náhodne objavil v polohe „Lápa“ /nálezová správa AÚ SAV č.53/58/, na poli vľavo od cesty v smere do Oponíc.
Zo staršej doby rímskej by mohlo pochádzať sídlisko, ktoré sa objavilo v roku 1956 údajne v strede Horných Lefantoviec. Bližšia lokalizácia lokality je neznáma. Zberom sa získali len zlomky keramiky, ktoré možno datovať do 1.storočia n.l. /nálezová správa AÚ SAV č.628/56/.

Stredovek
Časový úsek od konca 5.storočia až po poslednú štvrtinu 7.storočia sa nazýva včasnoslovanské obdobie. Je to etapa, počas ktorej na územie Slovenska, a teda aj do oblasti stredného Ponitria prenikol nový významný činiteľ – Slovania.
K najstarším dokladom o ich prítomnosti patria aj nálezy z Horných Lefantoviec, kde sa v polohe „Za Kochanovskej záhradou“ v roku 1960 objavilo sídlisko. Na základe zlomkov nádob, ktoré boli nezdobené a len ručne modelované sa uvedené staroslovanské sídlisko datovalo do 6.7. storočia /Bialeková 1961/, ktoré je časovo súčasne so staršou fázou na pohrebisku vo Výčapoch-Opatovciach /Budínsky-Krička 1947/, nachádzajúceho sa v blízkom okolí Horných Lefantoviec.
Kontinuita slovanského osídlenia sa už neprerušila ani v nasledujúcich storočiach, čo plne korešponduje s poznatkami aj o osídlení kniežacieho centra v samotnej Nitre /Fusek 1993, s.99/ v období existencie Veľkomoravskej ríše.
Bezprostredným predchodcom dnešnej obce Horné Lefantovce môže byť aj sídlisko z 9.-10. storočia, ktoré sa objavilo v roku 1963 cca 400 m severozápadne od liečebného ústavu v polohe „Rajčula“, odkiaľ pochádza typická včasnostredoveká nádoba. Už plne do obdobia vrcholného stredoveku patrí osada z 13.-14. storočia, ktorej zvyšky sa nachádzajú v polohe „Lápa“ severne od obce /Bialeková 1989, s. 191, 192/.
Pre celkové dokreslenie situácie osídlenia stredovekej obce Horné Lefantovce uvádzame aj nález mince z roku 1989 strieborného denára kráľa Kolomana /1095-1116/, ktorá sa našla pri renesančnom kaštieli. Neznáma stredoveká stavba sa objavila aj na pozemku Pavla Bojsu, č.d.301 v roku 1963, kde pri kopaní pivnice sa narazilo na roh kamenného základu v hĺbke 130 cm. Tiež v záhrade Škribenských sa pri kopaní jám pre stĺpy elektrického vedenia v hĺbke 150 cm porušil príbytok – polozemnica /?/ s dreveným obložením, ktoré bolo zvnútra vymazané hlinou. V okolí sa našli neskorostredoveké črepy /nálezová správa AÚ SAV č.465/63/. K pôvodnej stredovekej dedine patria nepochybne aj zvyšky snáď hospodárskych objektov v polohe „Žabárňa“ na pozemku Františka Šinku č.d.360, kde sa pri kopaní jamy na vápno našli takmer celé nádoby, časť veľkej hlinenej zásobnice na obilie, zdobenej hlbokými obvodovými ryhami a zlomok kamenného žarnova. Uvedené nálezy možno len rámcove datovať do obdobia vrcholného stredoveku /11.-15. stor./.
Veľmi cenným príspevkom k dejinám Horných Lefantoviec sú výsledky historickostavebného a archeologického výskumu, ktorý sa uskutočnil vo východnej časti obce na miernej vyvýšenine nad ľavým brehom Lefantovského potoka v areáli tzv.malého kaštieľa /Ruttkay-Staník 1983/. Budova v Súpise pamiatok na Slovensku /1967, zv. 1., s.428/ figuruje ako renesančná stavba z r.1618. Zistilo sa, že renesančný kaštieľ vznikol na mieste staršieho, pôvodom stredovekého opevneného komplexu. Rozpoznal sa barbakán, na ktorý nadväzuje vstupná bašta opevneného areálu. Zistené murivá a základy svedčili o tom, že na mieste dnešného kaštieľa sa nachádzalo v 14.-15. storočí vyvinuté feudálne sídlo – opevnený hrad.
O to viac bol prekvapujúcejší nález základov mohutnej kruhovej veže vybudovanej z vápencových kameňov. Vonkajší priemer veže mal 9m, vnútorný priemer meral 4,3-4,4 m. to znamená, že múry boli hrubé až 2,4 n. Spodná hrana základov ležala v hĺbke 120 cm od úrovne dnešného terénu. Z rozboru situácie vyplynulo, že zistená okrúhla obytná veža, datovaná jednoznačne do 13.storočia predstavuje zatiaľ v intraviláne obce najstaršie feudálne sídlo. V ďalších fázach vývoja k hrádku pribudli iné stavby a fortifikačné zariadenie, ktoré svedčia, že prvotne išlo o typický vodný hrad. Výskumom sa zistila aj vodná priekopa, ktorá bola napájaná práve z blízkeho potoka. Priekopa obopínala celý objekt a aj neskoršie bola súčasťou opevnenia renesančného kaštieľa.

 

 Zdroj: Kolektív autorov. 1998. Lefantovce 1113 - 1998. Lefantovce: Obecný úrad Lefantovce, 1998, 170 s. ISBN 80-967969-5-X

 


 

Pamiatky

Nekororobarokový kaštieľ  Obecný úrad v Horných Le

Nekororobarokový kaštieľ Obecný úrad v Horných Lefantovciach

Nekororobarokový kaštieľ

Nekororobarokový kaštieľ

Farský kostol sv. Martina

Farský kostol sv. Martina


 
 
Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ


 
 
Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ


 
 
Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ


 
 
Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ

Neskorobarokový kaštieľ


 

           

       Farský kostol sv. Martina                     Filiálny kostol Narodenia Panny Márie

Horné Lefantovce                                     Dolné Lefantovce

 

 

 

 

RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV

FARNOSŤ SV. MARTINA

HORNÉ LEFANTOVCE

 

951 45 HORNÉ LEFANTOVCE, Farská ulica 185/10, TEL.: 037/ 778 60 10

mail: horne.lefantovce@nrb.sk

 

Vo farskom Kostole sv. Martina v Horných Lefantovciach sú uchovávané relikvie: 

 

      sv. Ján Massia        sv. páter Pius       sv. Ján Pavol II.        

 

bl. Peter Pavol Gojdič      bl. Jeremiaš Valahul     bl. sestra Zdenka Schelingová

 

Vo filiálnom Kostole Narodenia Panny Márie v Dolných Lefantovciach je uchovávaná relikvia: 

 

sv. G. B. Mollová

 

UPOZORNENIE

Novú webovú stránku farnosti nájdete na:

horne.lefantovce.nrb.sk

 

Obsah tohto odkazu už nebude aktualizovaný!!!

 

-----------------------------------------

 

PORIADOK BOHOSLUŽIEB

 

Úmysly sv. omší od 05.12. do 11.12.2016

 

 

PONDELOK

6.00

 za † Helenu a Pavla Kuššových

HL

UTOROK

6.00

 ---

DL

STREDA

Spomienka sv. Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi

17.30

 za † rodičov Červeňanských a Lacových.

Večerná sv. omša je slávená zo slávnosti nasledujúceho dňa.

DL

ŠTVRTOK

Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie

prikázaný sviatok

17.30

 za farnosť

HL

PIATOK

17.30

  za † Františka a Evu Hercegových, Jozefa a Emmu Balážiových

HL

SOBOTA

6.00 

 za † Annu Vargovú a rodičov

HL

NEDEĽA

3. adventná

8.00

 

10.00

 za farnosť

DL

 

HL


 za † Pavla Nedeľku

Upratovanie: HL: č. domov 350-415, DL: č. domov 60-79

 

Vysvetlivky:

HL - Horné Lefantovce, DL - Dolné Lefantovce

féria - sv. omša v danom období - cez rok

rod. - rodina, rodičia

r.z.o.s - rodičia z oboch strán

30-dňová - je sv. omša slúžená po 30 dňoch od úmrtia 

- latinská sv. omša

ZBP- za zdravie a Božiu pomoc

R - rorátna sv. omša

 

LITURGICKÉ ČÍTANIA NA KAŽDÝ DEŇ SÚ NA STRÁNKE: lc.kbs.sk

 

    OZNAMY

  

   Na budúcu nedeľu bude mesačná zbierka na potreby farnosti. Všetkým dobrodincom Pán Boh zaplať!

   -----

   V stredu, piatok a sobotu sú zimné kántrové dni. Záväzný je jeden deň. Obsah kántrových dní: Príchod Kristovho kráľovstva do rodín; duchovná obnova rodín; pokoj a spravodlivosť vo svete.

-----

  V piatok v Horných Lefantovciach budeme v katechéze pokračovať v úvahe, ako prežívať Adventné obdobie v príprave na príchod Ježiš Krista.

-----

   Srdečne Vás pozývame na Adventný koncert komorného orchestra Collegium cantorum z Nitry pod vedením nášho farníka p. Štefana Madariho, ktorý sa uskutoční vo farskom Kostole sv. Martina v Horných Lefantovciach 11.12.2016 o 15.00 hod. Vstupné je dobrovoľné.

Bližšie infomácie sú vo farských výveskách pred kostolmi.

-----

  Centrum pre rodinu v Nitre organizuje v dňoch 10.-11.12.2016 Charitatívny jarmok v hale pri Kostole sv. Gorazda na Klokočine.

Bližšie infomácie sú vo farských výveskách pred kostolmi.

-----

   Tí, ktorí by privítali vo svojich domovoch koledníkov Dobrej noviny, nech sa do 23.12.2016 zapíšu do papierov v predsieňach kostolov. Rovnako aj deti, ktoré by chceli ísť koledovať, nech sa prihlásia u mňa. V tomto 22. ročníku bude prebiehať zbierka na Etiópiu, konkrétne na vzdelávanie postihnutých a núdznych detí. Zapojenie sa do tohto projektu môže byť náš vianočný dar iným.  

-----

 

   1. adventnou nedeľou začíname nový cirkevný rok. Počas 4. nedieľ sa budeme pripravovať na príchod Ježiša Krista – Vykupiteľa a Spasiteľa.

Adventné obdobie má dvojaký význam:

1. je časom prípravy na slávnosť Narodenia Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí,

2. a zároveň je to čas, v ktorom sa touto pripomienkou zameriava  ľudská myseľ na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci  vekov.

Z týchto dvoch dôvodov je adventné obdobie časom nábožného a radostného očakávania.

  Chcem zvlášť upozorniť na to, že v Adventnom období sa zvlášť zdržiavame hlučných zábav, diskoték a všetkého, čo by nás mohlo rušiť z prípravy na príchod Ježiša. Máme sa stíšiť vo svojom vnútri a tak prežívať tento prípravný čas.

  Adventné obdobie je časom radostného pokánia a obrátenia, kedy sa zamýšľame nad sebou a ľutujeme, že sme sa svojimi hriechmi vzdialili od neho. Pripravujeme sa na dobrú predvianočnú sv. spoveď.

  Srdcom Adventného obdobia je Ježiš Kristus, preto ho prežívajme predovšetkým tam, kde je najväčšmi prítomný: vo sv. omšiach. Ide o to, aby sme na ne chodili častejšie (aj v týždni) a zúčastňovali sa na nich nielen telom, ale aj duchom. Bolo by vhodné, keby sme si dali v Adventnom období predsavzatie, že si niečo odriekneme.

  V Adventnom období sa použije organ a iné hudobné nástroje a ozdobuje oltár kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredchádzalo  plnej radosti Narodenia Pána. Výnimkou je 3. adventná nedeľa.

 

SYMBOLIKA ADVENTNÉHO OBDOBIA

 

   Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a Adventným obdobím sa začína nový cirkevný (liturgický) rok.

   Advent – latinsky adventus – znamená príchod, očakávanie. Predstavuje nám trojitý príchod Spasiteľa, a to:

•    vtelenie sa Božieho Syna a jeho narodenie,

•    jeho nepretržitý príchod vo sv. omši a vo sv. prijímaní do nášho srdca,

•    jeho príchod na konci sveta ako Sudcu sveta.

 

   Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o Adventnom období pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahŕňalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pociťovala sa potreba asketickej prípravy na Vianoce a na Zjavenie Pána, lebo na Zjavenie Pána sa udeľoval krst. Tento prípravný čas mal  byť vyplnený modlitbou a hojnejšou účasťou na bohoslužbách. Používalo sa fialové rúcho, oltár sa neozdoboval kvetmi, vynechávala sa Glória, organ nehral. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil Adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudlo Adventné obdobie v 8.-9. storočí. V r. 1362 pápež Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pôstne pravidlá pre Adventné obdobie.

   Po II. vatikánskom koncile sa Adventné obdobie vracia k prvotnému rímskemu sláveniu. Tlmí sa pôstny charakter a stáva sa časom nábožného a radostného očakávania. Nespieva sa síce Glória, ale len preto, že sa očakáva, kým zaznie hlas anjelov, ako prvý raz zaznel v noci Narodenia Pána.

   Aj na Východe nájdeme určitú prípravu na Vianoce, avšak v inej forme ako v rímskom obrade. V byzantskej liturgii sa predvianočné obdobie nazýva „Filipovka“, pretože sa začína hneď po sviatku sv. Filipa (14. novembra).

   Adventné obdobie sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Každá nedeľa v Adventnom období má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci je pre Adventné obdobie typická fialová farba, v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa podľa jej introitu nazýva Gaudete (Radujte sa!), oproti ostatným adventným dňom môže byť liturgickou farbou ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Adventné obdobie končí po západe slnka na Štedrý večer (vigília sviatku Narodenia Pána).

   Nakoľko sa Adventné obdobie vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto je aj Adventné obdobie rozdelené na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť Adventného obdobia (do 17. decembra) dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

   Prvé dve adventné nedele sú zamerané na druhé očakávanie Pána, na konci čias. Hlavnou myšlienkou tohto očakávania je zhromaždenie všetkých v Božom kráľovstve, ktoré je úzko spojené s potrebou bdieť, aby nás Pánov príchod neprekvapil.

   Adventné obdobie – to nie je len čas očakávania na to, čo bude, ale aj na to, čo už bolo a je medzi nami prítomné. Na to nás pripravuje liturgia tretej adventnej nedele. Znakom jej prítomnosti je ohlasovanie evanjelia chudobným, zázraky a hostina v Božom kráľovstve. Obdobie od 17. do 24. decembra je časom priamej prípravy na Narodenie Pána. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o vtelení Božieho Syna. Vďaka zázraku liturgie môžeme tieto udalosti nielen spomínať, ale sa ich aj priamo zúčastňovať.

  Adventné obdobie nie je obdobím pôstu, ako je to pred Veľkou nocou, ale radostným obdobím, ktoré vyvrcholí Vianocami. Adventné obdobie je príležitosťou na to, aby človek spomalil svoje životné tempo a zamyslel sa. Veriaci ďakujú Bohu za Jeho milosť a splnené zasľúbenia. V Adventnom období platí zákaz organizovať zábavy, svadby a hlučné veselia; je to čas pokánia, sebazáporu a horlivej zbožnosti.

   Každý deň Adventného obdobia môžu byť slávené ranné sväté omše, tzv. „roráty“, ktoré sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9, 2).

   „V Adventnom období liturgia denne slávi Gabrielovo posolstvo preblahoslavenej Panne Márii. Práve v súvislosti s týmto pohľadom bol zvyk v minulosti intenzívne sláviť tzv. roráty, čiže svätú omšu pred svitaním. Ňou sa naznačovalo smutné položenie ľudstva, ktoré kráča vo tmách, kým mu narodenie Krista neprinieslo svetlo, svetlo Božieho zjavenia, ako aj blaživú nádej na vykúpenie. Sviece v rukách ľudí a pribúdajúce prirodzené denné svetlo symbolizujú príchod pravého Svetla – ide o zapájanie prvkov stvorenstva do liturgie.“

   Názov pochádza zo začiatočného slova najznámejšej latinskej adventnej antifóny pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska Rorate, caeli desuper – Roste, nebesia, z výsosti, ktorá sa spieva pred rorátnou sv. omšou. Tieto sv. omše majú mariánsky charakter do 16. decembra a z pastoračných dôvodov môžu byť odpoveďou na skorú komerciu Vianoc, ktorá zatláča Adventné obdobie, a tiež snahou vrátiť jeho význam a podstatu  do nášho života.

 

   Klasickým symbolom Adventného obdobia je adventný veniec. V našich krajinách nie je možno tak rozšírený ako napríklad v Spojených štátoch. Tam sa adventným vencom ozdobujú dvere domov. Tento symbol sa však do užívania dostal podstatne neskôr, ako samotné oslavy Adventného obdobia.

   Prvá zmienka o ňom pochádza z Farnosti svätého Juraja na predmestí Hamburgu, ktorá sa v tridsiatych rokoch 19. storočia stala novým pôsobiskom evanjelického kazateľa Johanna Hinricha Wicherna. Bola to najchudobnejšia a najzaostalejšia časť mesta a mladý kňaz sa ju rozhodol v rámci svojich možností pozdvihnúť. Zameral sa na deti, špeciálne na siroty, ktorým chcel poskytnúť jednak vzdelanie, ale aj domov a rodinnú atmosféru. Popri misijnej činnosti sa mu neskôr vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Zriadil najprv jednu školu a útulok, ktorý nazval Drsný dom, kde opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Potom postupne zriadil ďalšie domy a vychoval si aj niekoľkých asistentov, ktorí tieto zariadenia viedli. Hoci sa celý život venoval predovšetkým charitatívnej činnosti, do dejín sa zapísal niečím úplne iným. Práve v jeho hlave sa totiž zrodil nápad na adventný veniec, i keď vtedy ešte vyzeral trochu inak.

   Každý rok v predvianočnom čase sa v útulku opakovala rovnaká situácia. Deti boli čoraz netrpezlivejšie a dennodenne otravovali kňaza jednou a tou istou otázkou: Kedy už konečne budú Vianoce? Spásonosnú myšlienku, ako tento problém vyriešiť, dostal Johann Hinrich Wichern v roku 1839. Zobral staré drevené koleso z voza, po jeho obvode rozostavil 19 menších červených sviečok a 4 veľké biele a na začiatku decembra deťom oznámil, že každý deň spolu jednu sviečku zapália. Cez týždeň vždy jednu červenú, v nedeľu bielu a takto budú rátať dni, ktoré zostávajú do Vianoc. Nápad sa nielen uchytil, ale zaujal aj ďalších kňazov a postupne sa rozšíril.

   Symbolika adventného venca je bohatá. Veniec je jednoduchý, môže byť umiestnený na stole alebo môže visieť. Stačí aj malý kruh vytvorený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život, ozdobený fialovou stuhou so štyrmi sviecami. Niektoré ihličnany majú ešte hlbší význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere: napr. vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením; borovica a tis predstavujú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Používa sa aj cezmína,  ktorá síce nie je ihličnan, no má aj špeciálny kresťanský symbol: jej pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

   Adventný veniec by mal mať okrúhly tvar, pretože ten nemá začiatok ani koniec, čo symbolizuje večnosť a nekonečnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život.

   Štyri sviece predstavujú štyri týždne Adventného obdobia a sú symbolom Krista, svetla sveta a svetla jeho evanjelia. Farba troch sviec je fialová – symbolizuje pokoru, kajúcnosť, a nádej; svieca tretieho adventného týždňa je ružová – symbolizuje radosť z blížiaceho sa príchodu Spasiteľa.

   Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec, sú symbolom života a vzkriesenia.

   Celý adventný veniec má vyjadrovať nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život.

   Adventný veniec nemá byť len dekoráciou príbytkov či dverí domov, ale predovšetkým má vyjadrovať kresťanský zmysel Adventného obdobia - očakávanie Ježiša Krista počas štyroch týždňov.  V kostoloch sviece na adventnom venci zapaľujeme pri spoločných modlitbách, pobožnostiach a počas sv. omší. Doma je najvhodnejšie adventný veniec rozsvietiť napr. pri večeri alebo pri spoločnej modlitbe.

 

   Každý kresťan ďakuje v Adventnom období božskému Vykupiteľovi, že pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies do života Panny Márie a z nej sa narodil. Poprosme aj my, aby zostúpil aj do našich sŕdc a posvätil nás. Myslime v tento čas aj na druhý slávny Ježišov príchod, keď už nepríde ako slabé dieťa v podobe sluhu, ani skrytý pod podobami chleba a vína, keď denne sprítomňuje na oltári svoju obetu na kríži, ale príde v oblakoch s veľkou mocou a slávou, obklopený anjelmi ako sudca živých i mŕtvych. Pripravujme sa už teraz, aby sme s radosťou mohli uvítať prichádzajúceho Pána a spytujme  si svedomie, ako sme využili tento čas.

 

Modlitba za farnosť

 

     Pane, prosíme Ťa, ochraňuj našu farnosť. Posilni nás všetkých vo viere tak, aby sme mohli nažívať v láske medzi sebou. Prosíme Ťa o nádej pre všetkých členov našej farnosti, aby sme v prijímaní sviatostí nachádzali pravé šťastie a vnútorný pokoj. Daj nám odvahu, aby sme svojou službou prispievali k jednote a k aktívnemu prežívaniu našej viery. Amen.

 

 

MODLITBY ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA

 

     Každú prvú sobotu v mesiaci sa vo Farskom kostole sv. Martina v Horných Lefantovciach o 17.00 hod. konajú modlitby za duchovné povolania. 

 

SLOVO DO TÝŽDŇA

  

    Slová Jána Krstiteľa znejú tvrdo. Naša pozornosť však nesmie priľnúť k postave snáď zvláštne vyzerajúceho pustovníka. Pohľad smeruje k obsahu posolstva: „...Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Nebeské kráľovstvo je opis Božej prítomnosti, ktorá zavládne na danom mieste! Jánovi neleží na srdci všeobecné teologické konštatovanie o Božej všadeprítomnosti. Boh Jána vyzval k hlásaniu zvláštneho času milosti, ktorý prichádza. Je to čas, kedy je Boh blízko. Tento moment zakúsi každý, kto si pripraví svoje srdce (obrátenie znamená ako sa obrátiť k Bohu, tak i odvrátenie sa od zla). Táto milosť Božieho príchodu sa prejaví v postave niekoho, kto bude krstiť Duchom Svätým... Tento text nie je cnením po udalostiach dávnych storočí. V hre je príchod Pána počas blížiacich sa dní!

                                                             

     Farský kostol v Horných Lefantovciach:

Každá prvá nedeľa od 14.00 hod. do 14.30 hod. adorácia pred Oltárnou sviatosťou zakončená eucharistickým požehnaním.

 

Spovedanie starých a chorých v prvopiatkovom týždni v piatok dopoludnia od 8.00 hod. v Dolných Lefantovciach a následne v Horných Lefantovciach.

Spovedanie po domoch netreba nahlasovať, tých, ktorí chodia pravidelne, navštívim, nahlásiť treba iba zmenu, t. z. keď sa niekto prihlási alebo odhlási.


Výročná celodenná poklona:      2. veľkonočná nedeľa


Deň posviacky farského kostola: 15.11.2009


Sviatosť zmierenia:     ½ hod. pred každou sv. omšou (aj nedeľa)

                                      1 hod. v prvopiatovom týždni pred sv. omšami

                                      (v sobotu a v nedeľu ½ hod.)


Modlitba posv. ruženca:         ½ hod. pred sv. omšami

 

 

Modlitby na internete:         

www.breviar.sk

www.ssv.sk/BIBLIA/index.php

www.modlitba.sk

Iné internetové odkazy:

www.tkkbs.sk

www.kbs.sk

www.vatican.va

www.dokostola.sk

odoceanukoceanu.sk/putovanie-na-slovensku/

 

 

FOTOGALÉRIA

 

Fotografie - konsekrácia Farského kostola 15.11.2009

Fotografie - sviatosť birmovania 2011

Fotografie - Prvé sv. prijímanie 2012

Fotografie - Jánske hody 2012

Fotografie - Ikona Czestochowskej Panny Márie

Fotografie - Sedembolestná 2012

Fotografie - Fatima 2012

Fotografie - sestra Zdenka

Fotografie - Pamiatka zosnulých 2012

Fotografie - Poďakovanie za úrodu 2012

Fotografie - Sv. Martin 2012

Fotografie - Relikvie sv. Cyrila

Fotografie - Advent 2012

Fotografie - Vianoce 2012

Fotografie - Veľká Noc 2013

Fotografie - Sv. Ján opravená kaplnka

Fotografie - 900 rokov 1.písomnej zmienky

Fotografie - Posviacka kaplnky-Dolné Lefantovce

Fotografie-  Sedembolestná 2013

Fotografie - Pochod za život-Košice 2013

Fotografie - Sv. Martin 2013

Fotografie - Advent 2013

Fotografie - Vianoce 2013

Fotografie - Púť 2013 Příbram, Praha, Kutná Hora

Fotografie - Veľká Noc 2014

Fotografie- Relikvie sv. Gianny B.Mollovej

Fotografie- Sv. Ján 2014

Fotografie- Oprava vežových hodín 2014

Fotografie- Sv.Martin 2014

Fotografie- Advent a Vianoce 2014

Fotografie- Oprava vitráží

Fotografie- Veľká Noc 2015


 

webygroup

dnes je: 30.3.2017

meniny má: Vieroslava

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

4440226

Úvodná stránka